Fakty o manželstve

Dr. Mark Regnerus, asociovaný profesor Texaskej univerzity v Austine (University of Texas at Austin) viedol komparatívny sociálny vedecký projekt New Family Structures Study (Štúdia o nových rodinných štruktúrach), v ktorom porovnával rodinné podmienky a dopad na deti v rôznych oblastiach života v závislosti od toho, v akej rodine dieťa žije. Mark Regnerus zrealizoval veľký výskum na vzorke 15 000 respondentov vo veku 18 – 39 rokov, pričom takmer s tromi tisíckami respondentov bol vedený rozhovor (2 988). Cieľom tohto výskumu bolo zistiť, aká rodina je pre dieťa najlepšia. Výskum Regnerusovej vedeckej skupiny odhalil, že tvrdenie „neexistujú žiadne rozdiely v tom, či je dieťa vychovávané v homosexuálnom zväzku alebo v intaktnej biologickej rodine, dokonca v niektorých prípadoch sa deťom homosexuálnych rodičov darí lepšie ako deťom v nenarušenej biologickej rodine“ – nie je pravdivé.

Za zmienku stojí aj to, že po tejto štúdii bol Dr. Mark Regnerus obhajcami homosexuálnych partnerstiev obvinený zo zneužitia vedy a z toho, že „použil právo na náboženskú slobodu ako zbraň v boji za manželstvo a obliekol to do akademického diskurzu“. Jeho názoroví oponenti dokonca zriadili internetovú stránku nazvanú podľa Marka Regnerusa (regnerusfallout.org – dalo by sa preložiť ako „Úpadok Regnerusa“) ¹, čo sťažuje vyhľadávanie jeho štúdie na internete.

Výsledky Regnerusovej štúdie sú k dispozícii v číslach, z ktorých urobíme malú analýzu v niektorých vybraných skúmaných oblastiach.

Rodinná stabilita a prospievanie detí

Mark Regnerus vo svojej štúdii skúmal pocit rodinnej stability, bezpečia. V kategórii „rodinná stabilita – pocit bezpečia a  istoty v rodine“ v 5-stupňovej škále (5 – pocit najvyššieho bezpečia, istoty) bola priemerná hodnota tejto stability u detí z nenarušených biologických rodín najvyššia (4,13 b.), zatiaľ čo u detí, ktorých vychovávali dvaja gejovia 3,25 a u detí s lesbickými matkami 3,12.²

Graf 1: Vnímaný pocit stability/bezpečia v rodine ako dieťa (stupnica 1 – 5; 5= pocit najväčšej istoty)

Zdroj: Dr. Mark Regnerus: New Family Structures Study ³

Jednou z ďalších skúmaných kategórií bola otázka, či dieťa niekedy uvažovalo o samovražde. V prípade detí vyrastajúcich v biologickej rodine s otcom a mamou to bolo v piatich percentách, zatiaľ čo v rodine, kde boli deti vychovávané dvomi homosexuálmi, až 24 % detí malo samovražedné sklony. Známym fenoménom je i to, že dokonca deti vyrastajúce len s jedným rodičom prosperujú lepšie ako keď príde do rodiny nový nie-biologický partner. Násobne horšie to platí, ak je to partner homosexuálny.

Graf 2: Uvažovali o samovražde (v percentách)

Zdroj: Dr. Mark Regnerus: New Family Structures Study ⁴

Aj jeden zo záverov štúdie W.B. Wilcoxa a ďalších amerických a západoeurópskych vedcov podľa publikácie Why Marriage Matters (Prečo na manželstve záleží) – že deťom sa v zložených domácnostiach obvykle darí horšie, tento záver potvrdzuje. Podľa W. B. Wilcoxa sú deti z nevlastných rodín náchylnejšie na zlyhávanie v škole, tehotenstvá v teenegerskom veku, ale aj delikventné správanie a uväznenie v porovnaní s deťmi, ktoré žijú v nenarušených rodinách založených na manželstve, ale aj v porovnaní s deťmi, ktoré žijú len so svojím jedným biologickým rodičom. Najviac údajne trpia deti, ak sú vystavené zloženosti v rodine, tj. vzťahu s novým (cudzím) rodičom, s ktorým väčšinou nedokáže vybudovať taký vzťah ako s biologickým rodičom alebo v podobe nevlastných súrodencov.⁵

Regnerus skúmal taktiež extrémne správanie ľudí v závislosti od toho, v akej rodine vyrastali: od fajčenia, cez užívanie drog, až po to, z akého rodinného prostredia pochádzajú ľudia, ktorí boli zatknutí. Z Regnerusovej štúdie vyplýva, že najviac/najčastejšie fajčia deti, ktoré vychovávali lesbické ženy alebo dvaja homosexuáli, nasledujú deti z rozvedených rodín, adoptované deti a najmenej sa fajčenie vyskytuje u detí, ktoré vyrastajú v biologickej neporušenej rodine.

Graf 3: Frekvencia fajčenia za ostatných 12 mesiacov, v stupnici 1 – 6: 1-nikdy; 6-takmer denne

Zdroj: Dr. Mark Regnerus: New Family Structures Study ⁶

V kategórii extrémnej situácie – či boli ľudia niekedy zatknutí, zistili nasledovné výsledky: deti z intaktnej biologickej rodiny neboli zatknutí takmer nikdy, občas sa to vyskytne u detí z rozvedených rodín, adoptovaných detí a so single rodičom, najčastejšie bývajú zatknutí ľudia z rodiny, kde ich ako deti vychovávali dve lesby alebo dvaja gejovia.

Graf 4: Koľkokrát boli zatknutí, priemer (1 = nikdy; 4 = viackrát)

Zdroj: Dr. Mark Regnerus: New Family Structures Study

Renerus sa vo svojej štúdii venoval ďalej kategóriám, ako kvalita vzťahov, nezamestnanosť, odkázanosť na pomoc od štátu, sklony k depresiám, k samovražde, sexuálne prenosné choroby, sexuálna orientácia či stupeň dosiahnutého vzdelania. Po tomto výskume sa potvrdzuje, že dieťa sa v útlom veku učí najmä pozorovaním a kopíruje vzory správania, ale aj to, že lepšiu inštitúciu na ochranu dieťaťa ako je manželstvo, nikto nevymyslel. Aj novela Zákona o rodina z r. 2015 v čl. 3 hovorí, že „Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa“. Napriek tomu, že je svetový i slovenský trend poklesu sobášnosti⁷, akýkoľvek zväzok mimo manželstva sa stále porovnáva so štandardným manželstvom.

Popri tom všetkom je však potrebné mať pred týmto inštitútom rešpekt. Nie vždy sa manželstvo vydarí a táto situácia prináša so sebou bolesť či zranenie nielen deťom, ale aj dotknutým manželom. Prehlbovať ich rany teoretickým zdôrazňovaním nenahraditeľnosti intaktnej biologickej rodiny nemusí byť vždy nápomocné. Táto stať má za cieľ poukázať na nezastupiteľnú prirodzenosť komplementarity muža a ženy, ich dôležitosť vo výchove detí, ako aj to, že s „novým“ rodičom sa dieťa vyrovnáva ťažšie ako s tým, že vyrastá len s jedným biologickým rodičom. A že všetky naše rany môžu byť uzdravené. V Tom, ktorého rany nás uzdravili.

Pápež František o manželstve (úryvok z príhovoru)

Manželstvo je stále darom. Manželská vernosť sa opiera o Božiu vernosť, manželská plodnosť sa zakladá na Božej plodnosti. Muž a žena sú povolaní prijať tento dar a spoločne slobodne na neho odpovedať, tak že sa stanú vzájomným darom pre seba. Tento krásny obraz sa môže zdať utopickým, keďže akoby nebral ohľad na ľudskú krehkosť a nestálosť lásky. Nerozlučiteľnosť sa často poníma ako ideál a pretláča sa názor podľa ktorého manželstvo trvá dovtedy pokiaľ trvá láska medzi manželmi. Ale o akú láske ide?

Aj tu ide často o neporozumenie opravdivej manželskej lásky, zredukovanej na sentimentálnu úroveň alebo na výlučne egoistické uspokojenie. Avšak manželská láska je neoddeliteľná od samotného manželstva, v ktorom ľudská láska, krehká a obmedzená, sa stretáva so stále vernou a milosrdnou božskou láskou. Pýtam sa: môže byť láska „nanútená“? Odpoveď sa nachádza v prikázaní lásky, ako ho vyslovil Kristus: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás“ (Jn 13,34). Toto prikázanie, taktiež Boží dar, môžeme vzťahovať na manželskú lásku. Toto prikázanie sa môže vyplniť, pretože sám Kristus podopiera manželov svojou milosťou: „ako som ja miloval vás, tak sa aj vy milujte“. Ide o dar zverený ich slobode s ich obmedzeniam a pádmi. Preto láska medzi manželom a manželkou si vyžaduje neustále očisťovanie a dozrievanie, vzájomné pochopenie a odpustenie. A toto chcem zdôrazniť: skryté krízy sa neriešia zakrývaním, ale vzájomným odpustením. Neidealizujeme manželstvo, ako keby ono existovalo iba tam, kde nie sú problémy. Boží plán vložený do našich rúk sa stále uskutočňuje nedokonalým spôsobom.

„Prítomnosť Pána prebýva v konkrétnej a reálnej rodine, so všetkými jej trápeniami, zápasmi, radosťami a každodennými zámermi. Keď sa žije v rodine, ťažko predstierať a klamať, nemôžeme nosiť masku. Ak túto autentickosť oživuje láska, vládne v nej Pán – so svojou radosťou a pokojom. Spiritualita rodinnej lásky sa skladá z tisícov reálnych a konkrétnych gest. V tejto rôznosti darov a stretnutí, ktorých prostredníctvom dozrieva spoločenstvo, má Boh svoj vlastný príbytok. Táto oddanosť spája „ľudské hodnoty s božskými“, (Amoris Laetitia,369) pretože je plná Božej lásky. Napokon manželská spiritualita je spiritualita zväzku, v ktorom prebýva Božia láska.“ (Amoris Laetitia,315)

 

Pomoc mladým pri nežiadúcom (nielen sexuálnom) správaní