Prečo sex až po svadbe?

Prečo je dobré počkať so sexom do svadby?

1. Predmanželská zdržanlivosť vytvorí dobré podmienky na to, aby vzťah nestál len na sexe a na erotickej príťažlivosti, ale aj na priateľstve sŕdc a súzvuku duší.

2. Predmanželská zdržanlivosť je tréningom a prípravou na manželskú vernosť.

3. Pre prípravu na manželstvo a učenie sa zrelému vzťahu je potrebné zažívať vo vzťahu aj „každodennú nudu bez sexu“, pretože tá v manželstve určite príde, alebo manželia budú musieť žiť zdržanlivosť zo zdravotných dôvodov, z pracovných dôvodov alebo jednoducho kvôli tehotenstvu a na tom nemôže predsa stroskotať vzťah.

4. Otvorením dverí telesnosti si zablokujeme schopnosť poznať človeka celého, v pravde, jeho skutočné povahové a charakterové vlastnosti. A naopak – ak odložíme sex do manželstva, môžeme v pravde spoznať svojho partnera s jeho dobrými vlastnosťami i slabosťami a naučiť sa prijímať ho takého, aký je.

5. Predmanželský sex nie je pravda; nie je pravdivý, lebo sa tvárime, že sa úplne darujeme a nemôžeme sa úplne darovať. Ešte sme si nič nesľúbili a už chceme všetko. Je to veľmi rizikové. Ešte sa nevie, či sa zoberieme. Pravdivo môžeme žiť až vtedy, keď sa na celý život darujeme jeden druhému. Keď chceme všetko, tak musíme chcieť i prijať všetko. Všetko, čo s tým súvisí. Aj dieťa. Sexuálnym odovzdaním sa odovzdávame partnerovi všetko. Preto je dobré byť na to zrelý a byť si istý, že sme si manželským sľubom odovzdali všetko. Aj sľub vernosti a vzájomnej odovzdanosti a opory aj v nečase.

6. Štatistiky sociológov hovoria, že nezhody v sexuálnom živote sú najmenším dôvodom pre rozvod¹ – kvôli tomu sa ľudia nerozvádzajú takmer v žiadnom prípade (maxim. v prípadoch choroby v sexuálnej oblasti). Teda nie je pravda, že si to treba pred svadbou vyskúšať. Tak ako sa postupne prispôsobujeme a učíme prijímať v iných oblastiach, tak sa naučíme spolu fungovať a navzájom sa obdarovávať aj v sexuálnom živote.

7. Je pravda, že sex môže vzťah aj upevniť. Riziko je však v tom, že môže upevniť aj vzťah, ktorý by sa ináč rozpadol. A sex ho neupevní navždy, ale len na obmedzenú dobu.

8. Je pravda, že žena sa potrebuje občas len tak pritúliť. Pre muža je to však „pozvanie k vyšším métam“. Preto je dobré pred svadbou držať si chlapca od tela.

9. Ak sa žena odovzdá mužovi pred svadbou a vzťah sa skončí rozchodom, bolesť ženy je obrovská. Cíti sa podvedená, rozbitá, akoby kus z nej už chýbal – a ten najväčší dar – panenstvo už nebude môcť dať svojmu manželovi.

10. Je mnoho mužov, ktorí si chcú zobrať len pannu. Hovoria, že nechcú „second hand“.²

Sme ľudia. Sme schopní ovládať sa a zachovať si nádej v čistú lásku. Pretože takáto láska existuje. Ale ak sme v tejto oblasti už zlyhali, vždy je možné začať odznova. Vždy je možný reštart a začať nový život.

Renáta Ocilková: Odložený štart (Blog: 8.2.2014.)3 Keď v priebehu pár mesiacov dostali naše školy asi piatu ponuku sexuálnej výchovy, pričom jednu z ponúk sprevádzal ilustračný obrázok asi 15-ročnej dievčiny, ktorá v jednej ruke drží antikoncepčné tabletky a v druhej kondómy a tvári sa, že nevie, odkiaľ začať, pochopila som, že dievčina (dievčatá, chlapci? autori obrázka?) asi potrebuje/ú poradiť. Počula som i čítala také tvrdenia, že 80 – 90 % ľudí žije sexuálnym životom už pred svadbou a preto je nevyhnutné mladých ľudí informovať o spôsobe vyhnutiu sa predčasnému tehotenstvu. Keďže pre mňa a môjho manžela je normálne niečo iné, chcela som si túto „normu“ overiť. A tak som napísala mail mojim asi 50 priateľom s takouto osobnou otázkou: Boli ste v deň svadby panna/panic? Takmer VŠETCI moji priatelia odpovedali KLADNE. Ak by som teda mohla urobiť štatistiku podľa mojich vedomostí, tak  90% mladých ľudí (mojich priateľov, vrátane mojich príbuzných) vstupujú do manželstva „čistí“. Tí moji respondenti sú  ľudia vo veku 25 až 50 rokov – zdraví vzdelaní ľudia. Žiadni bigotní extrémisti. Poznám ich. Vyberám z ich niektorých odpovedí: „Áno, boli sme obaja. Ja aj manželka.“ „Boli sme obidvaja :). A myslím, že o nič sme neprišli :).“ „Aj my sme boli o svadobnej noci ako vyorané myšky:))). A bolo to dobré…“ „Áno, obaja. Ale ja to necítim ako nejakú „zásluhu“, ale ako milosť.“ „Aj my sme vstúpili do manželstva „čistí ako ľalie“.“ „Áno, obaja ……. a oplatilo sa to.“ „My dvaja s manželom sme vydržali v čistote až do dňa sviatostného manželstva. A sme šťastní, zdraví mladí ľudia. Radi o tom vydávame svedectvo a povzbudzujeme. Lebo čistota je hodná toho, aby sme o ňu bojovali a aby sme sa za ňu nehanbili… Pretože je predpokladom vernosti v manželstve….. a vôbec…“ „Áno, obaja sme boli. Mám pocit, že všetci „odchovanci“ Rudka Daňa (pozn. aut.: pán farár) to pokladali za samozrejmé.“ „Ja som nebola, môj manžel bol. V našej rodine sa to nenosilo. Ale môžem svedčiť, že od kedy som objavila čistou, objavila som radosť a sebaúctu. Keby mi v 15-tich mal kto povedať, že sú aj iné spôsoby prejavu lásky, primerané veku a vzťahu, a hlavne, že láska a city vôbec nie je to isté, možno by som ostala čistá do manželstva a nemusela by som prechádzať depkami a smútkom, výčitkami svedomia, sebaodmietaním… Čistota je jediný spôsob ako byť a ostať radostný!!“ Toľko z e-mailových odpovedí. Nesúdim nikoho. Každý z nás má iné poznanie, resp. inak to vnímal pred 10 rokmi, inak dnes a možno inak zajtra…. A ak sme to nedokázali/nevedeli v mladosti, určite teraz túžime po vernom a trvalom vzťahu a po tom, aby naše dcéry boli čisté, aby mali verných manželov a naši synovia verné manželky… A teda aby si darovali ten najkrajší dar – čistotu a vernosť. A čo na to hovoria zaoceánske výskumy? Americkí vedci Dean M. Busby, Jason S. Carroll a Brian J. Willoughby z Brigham Young University  urobili výskum na vzorke 2 035 manželských párov vo veku 19 – 71 rokov rôzneho vyznania, mnohí z respondentov boli ateisti. Výskumom chceli vedci o.i. zistiť súvislosť medzi sexuálnym spolužitím partnerov pred svadbou a stabilitou vzťahu v kategóriách: manželská komunikácia, kvalita sexuálneho života, spokojnosť so vzťahom a vnímanie stability vzťahu. To, že bola vnímaná stabilita vzťahu, manželská komunikácia a spokojnosť so vzťahom lepšie v tom prípade, keď obaja (alebo aspoň jeden z manželov) žili sexuálnym životom až po svadbe, to predpokladá asi každý. Ale úžasným prekvapením bolo to, že v prípade, že boli manželia pri vstupe do manželstva panna a/alebo panic, bola kvalita manželského sexuálneho života najvyššia. Teda nie u manželov, ktorí „si to pred svadbou vyskúšali“, ale u tých „s odloženým štartom“. A o tom by, podľa mňa, mala byť sexuálna výchova: nie o sexe a abortívnom vyhýbaní sa tehotenstvu (akoby to bol nežiaduci element), ale o výchove k vzťahom, o sebadisciplíne, o radosti z lásky i z  plodnosti. A o tom odloženom štarte. Alebo ak chcete – o zdržanlivosti. Môžem dosvedčiť: ten odložený štart stojí to za to.

 

Aby tehotenstvo neprekvapilo v manželstve, je dobré poznať plodné a neplodné dni ženy. Dieťa je dar. Nie tovar, nie právo. Ale DAR. Dieťa nie je ani telo ženy (ľudské telo nemá 20 prstov na rukách, 2 srdcia…), žeby o jeho živote mohla rozhodovať žena alebo muž. Dieťa nie je ani tovar (nesmie byť na predaj), ani právo (neexistuje právo na dieťa. Existuje len právo dieťaťa na otca a mamu.). Dieťa je dar, ktorý môže byť človeku zverený. Ak si manželia chcú naplánovať čas počatia svojich detí, je potrebné poznať cyklus ženy a tomu prispôsobiť manželské sexuálne spolužitie. Najdôležitejšie je rozhodnúť sa pre životný štýl otvorený životu. Môžeme používať akékoľvek prirodzené metódy plánovania rodičovstva, dôležité je rozhodnúť sa pre život. Žiť morálne a eticky bezúhonne aj v tejto oblasti je možno niekedy ťažké, ale vždy prináša požehnanie. Boh má svoje načasovanie, dôverujme MU. Hranice, ktoré dostávame v tejto oblasti, sú hranice lásky, ktoré nás chránia, napĺňajú náš život skutočným šťastím a nevedú nás ku skratkám, ku ktorým má naša ľudská prirodzenosť často tak blízko. Preto sa rozhodnime pre život vždy, aj keď nás to zaskočí alebo to znamená obetu. A povzbudzujme k tomu aj mladých ľudí nám zverených.

Z morálno-etického a kresťanského hľadiska sú dovolené prirodzené metódy plánovania rodičovstva.